8-tisíc rokov piva

Možno si práve teraz pri ceste autobusom vychutnávate plechovku piva. Nie je to síce najlepší spôsob jeho konzumácie, ale pri pohľade na mihotajúcu sa krajinu je to predsa len z tých lepších spôsobov spríjemnenia jazdy. Tento mok už niekoľko tisícročí je spoločníkom človeka nielen na cestách, ale prakticky všade. Existujú dôkazy, že sa varilo už v Sumerskej ríši pred viac ako 8-tisíc rokmi.

Test kvality

Najviac sa pivu začalo dariť v stredoveku. Dôvod bol pritom veľmi prozaický. Zásoby pitnej vody boli často kontaminované. Pivo vyrobené z prevarenej vody malo bakteriostatické účinky a bolo považované za oveľa bezpečnejšie než voda. Navyše obsahovalo vitamíny a kvasnice, ktoré potláčali množenie baktérií.

Zaujímavé boli aj vtedajšie testy jeho kvality. Napríklad, v jednej z najtradičnejších pivných krajín – v Česku. Sadnúť si tu na lavicu poliatu pivom a po chvíli vstať prinieslo sládkovi jednoznačný výsledok. Ak sa mu lavica prilepila na kožené nohavice, pivo bolo považované za dostatočne kvalitné.

Tak či onak, pivo si za svoju dlhú existenciu neprešlo len poriadnu cestu určovania kvality, ale najmä spôsobu výroby. Medzi základné rozdiely v jeho príprave patrí spôsob kvasenia.

Po chuti vína

V minulosti sa pivo kvasilo spontánnym spôsobom. Jednoducho tým, čo bolo vo vzduchu a tým, čo ostalo v sudoch po predchádzajúcej várke. V dnešnej dobe sú takéto pivá rozšírené najmä v Belgicku a v niektorých častiach Holandska a Francúzska.

Ide predovšetkým o aromatické pivá s pestrou plejádou chutí. Medzi najznámejšie druhy patrí tzv. Lambik. Chuťovo pripomína Chardonay či suchý Vermut. Známe je ako sezónne pivo. Varí sa od jesene do jari, pretože v lete by mohlo získať nespočetný rad nežiaducich príchutí.

Medzi ďalšie pivo s chuťou vína patrí Gueuze. Okrem vínovej chuti sa v ňom prejavuje aj stopa po rebarbore. Čerešňovú príchuť má Kriek, malinovú zasa Frambozen.

Vrchné a spodné kvasenie

Známejšiu skupinu pív tvoria vrchne kvasené pivá. Pijú sa predovšetkým na Britských ostrovoch, ale aj v západnej Európe. Vznikajú pri teplotách 15 až 20 stupňov Celzia. Samotné kvasenie trvá veľmi krátko. Tri až štyri dni. Skvasená tekutina sa následne ukladá do sudov alebo tankov, kde pri pivničnej teplote dozrieva ešte niekoľko mesiacov.

V minulosti sa nemohlo pre vyššie teploty pripravovať v lete. Dnes už však kvôli umelo regulovanej teplote jeho výroba prebieha počas celého roku. Medzi najznámejšie odrody patrí pri tomto spracovaní Ale s výraznou ovocnou arómou, pochádzajúcou práve z rýchleho kvasenia.

Známejší v našich končinách je Stout. Ide o silné tmavé pivo. Často sa podáva nevychladené. Medzi jeho najznámejšie značky patrí napríklad írsky Guiness. K tejto skupinke pív sa hlásia aj ďalšie druhy. Nesmieme zabudnúť na ďalšie tmavé pivo – Porter. Pochádza pôvodne z Londýna, na rozdiel od Stoutu sa podáva vychladené na teplotu 13 stupňov Celzia. Medzi rodinu vrchne kvasených pív patrí aj tzv. Trappist. Je to silné kvasnicové pivo pôvodom z Belgicka a Holandska. Pripravovali ho tam trapistickí mnísi v nechladených priestoroch, čo sa pri výrobe dodržuje do dnes.

Bližšie našim končinám je známy hlavne spodný spôsob kvasenia. Prebieha pri nižších teplotách, v rozhraní 8 až 14 stupňov celzia. Najsilnejší z tejto skupiny je Bock. Podáva sa v hlinených pollitroch a servíruje pri teplote 9 stupňov celzia. Stredne silný je Märzen. Ak ste cheli ochutnať tento druh piva, jeho hlavným stánkom býva mníchovský Oktoberfest.

Plzeň

Trošku bližšie má svoje korene jeden z najznámejších druhov piva, Pilsner. Podľa tohto spôsobu varenia sa pripravuje väčšina pív u nás, či v Českej republike. Plzeň ako ju poznáme dnes sa začala variť v prvej polovici 19. storočia.

Ak by ste si mysleli že ide o rýdzo český recept, tak ste na omyle. Pečať tomuto pivu dal totiž nemec Jozef Groll. V roku 1842 skombinoval bavorský spôsob spodného kvasenia s miestnymiingredienciami. S mäkkou vodou, so svetlým sladom vyrobeným vo vlastnej sladovni a žateckým chmeľom, ktorý je považovaný za najlepší na svete.

Jozef Groll nebol práve hrdinom z románu. Nevychovaný a zle naladený Groll si od svojho otca vyslúžil prívlastok najväčší grobian v Bavorsku. Napriek tomu je právom otcom „zlatej revolúcie“, ktorá rozžiarila zlatú éru piva pretrvávajúcu dodnes.

Správy o výnimočnom plzenskom pive sa rýchlo rozšírili do celého sveta a v roku 1873 sa PilsnerUrquell predával už aj v Spojených štátoch amerických.

Zlaté pivo Jozefa Grolla sa pokúsili napodobniť aj iné značky, ktoré vyhlasovali, že sú plzenským pivom, bez ohľadu na miesto ich pôvodu. A tak sa dnes ako „Plzeň – Pilsner“ označuje celá kategória spodne kvaseného zlatého piva, približne ide o dve tretiny svetovej produkcie.